Rast a vývin

Čo ovplyvňuje rast

Rast je veľmi citlivým ukazovateľom zdravia dieťaťa. V jednotlivých obdobiach života sa rast dieťaťa riadi danými pravidlami, i keď môže dochádzať k malým výkyvom. Napríklad v lete deti rastú lepšie, počas choroby, keď deti musia brať lieky, rastú zasa pomalšie. Pomaly a zle rastú deti pri vážnych, chronických ochoreniach. Pokiaľ je s rastom všetko v poriadku, krátkodobé oneskorenie dieťa rýchlo dobehne a postupne dorastie do výšky, ktoré dostalo do vienka vo svojom genetickom základe od rodičov. Preto vysokí rodičia majú zväčša vyššie deti, ako rodičia nižšej postavy. Ak sú obaja rodičia malí, môže byť dokonca syn menší než otec a dcéra menšia ako matka. Výška oboch rodičov pri tom hrá rovnakú úlohu.

Výšku, ktorú dieťa dosiahne, môžu ešte ovplyvňovať faktory, ktoré na vyvíjajúci sa plod pôsobili v priebehu tehotenstva, tzv. vnútromaterničné faktory (intrauterinné faktory). Vnútromaterničné faktory sú tak významné preto, lebo ovplyvňujú plod v období najrýchlejšieho rastu. Veď si uvedomte, že za 9 mesiacov plod narastie až priemerne 50 cm! Najrýchlejší rast plodu v maternici je medzi tretím a šiestym mesiacom. Pokiaľ nedostáva plod v maternici dostatok výživy, kyslíka a matka fajčí, nebodaj pije alkohol, môže to mať za následok, že sa dieťa narodí menšie a chudšie. Po narodení často dieťa túto stratu dobehne. Asi 10% z týchto detí svoj znížený rast už nikdy nedobehne a  zostávajú malými natrvalo.

K tomu, aby dieťa rástlo normálne, potrebuje dobú výživu bohatú na bielkoviny, mnoho pohybu na čerstvom vzduchu a veľa spánku. Veľmi dôležité je tiež, aby bolo obklopené rodinou, ktorá vytvára pre dieťa citové zázemie. Pokiaľ sú všetky tieto podmienky splnené, dieťa dobre rastie a primerane sa vyvíja.

hore

---

Rastové obdobia

V prvom roku po narodení rastie dieťa najrýchlejšie, až 20 – 25 cm za rok. Tento pomerne rýchly rast pokračuje až do druhého roku života, kedy dieťa narastie 10 - 12 cm. Rýchlosť rastu závisí počas prvých 2 rokov života hlavne na tom, ako dieťa rástlo v maternici matky.

Druhé obdobie rastu nastáva po druhom roku života a trvá až do obdobia začiatku puberty. V tomto období rastie dieťa priemerne 5 – 7 cm za rok. Rast okrem výživy, dostatku dobrého okysličenia organizmu, ovplyňujú hormóny, najmä rastový hormón a hormóny štítnej žľazy.

Zuzankini rodičia si všimli, že ich dcérka je v škôlke najnižšia. Mala len 85 cm vo veku 4,5 roka. Jej tvárička bola nápadne guľatá, s vystúpeným čielkom, prominovalo veľké bruško, pri relatívne tenkých rukách a nohách. Rodičia sa najprv upokojovail, že sami sú malí a dieťa znížený rast zdedilo po nich. Ale keď mama nemusela kupovať nové oblečenia ani topánky, pochopili, že Zuzka prestala rásť. V detskej endokrinologickej ambulancii lekárka zistila, že jej chýba rastový hormón. Začala sa liečiť a za rok vyrástla 15 cm a v priebehu ďalších 2 rokov dorástla svoje vrstovníčky.

Pomalší rast majú deti, ktoré trpia na vážne, chronické ochorenie. Veľmi často sa práve za zníženým rastom môže skrývať neznášanlivosť lepku, bielkoviny, ktorá sa nachádza v múke. Ak dieťa dostane dietu, ktorá je bez lepku, svoj rastový deficit rýchlo dobehne. Podobne za poruchou rastu sa môžu skrývať nerozpoznané ochorenia pečene a obličiek. Zle rastie aj dieťa, ktoré má ťažkú srdcovú chybu a jeho organizmus trpí nedostatkom kyslíka. Za poruchou rastu sa neraz skrývajú ochorenia kostí, napríklad krivica (rachitída) a rôzne typy kostných porúch, ktoré sa dajú rozpoznať podľa hrubšej stavby a  kratších ramien.

Tretie obdobie rastu nastáva v období puberty. Hovoríme, že dieťa sa v puberte vyšvihlo (rastový špurt). Rastový výšvih v puberte je vyvolaný predovšetkým pohlavnými hormónmi, ktoré produkujú dozrievajúce pohlavné žľazy ako aj zvyšujúcim sa vyplavovaním rastového hormónu. U nás na Slovensku začína puberta u dievčat okolo 10,5 roka a hneď od začiatku puberty začnú dievčatá rýchlo rásť. V roku s najrýchlejším rastom je to asi 8 - 9cm za rok. Rast sa výrazne spomalí, keď dievča dostane menštruáciu (mesiačiky, menses). Potom narastie už len 3 – 6 cm a rast sa ukončí.

Keď prišla Lucia do detskej endokrinologickej ambulancie vo veku 12 rokov, jej výška bola 152 cm. „ Za posledný rok som narástla len 1 cm, chcem byť manekínou, robte so mnou niečo“, prosilo pekné, milé dievča. Ako vysvitlo, už 2 roky mala pravideľný menštruačný cyklus. Röntgenová snímka zápästia odhalila, že Lucka má uzavreté rastové štrbiny. Lucke sme už nemohli pomôcť vyrásť. Príčinou jej predčasne ukončeného rastu bol veľmi skorý nástup puberty, ktorá začala už v 6 rokoch a rýchlo progredovala.

Pohlavné hormóny, ktoré sa v puberte vyplavujú, urýchľujú rast kostí do dĺžky, ale aj ich zrenie. Kosti vyzrievajú, až sa rast ukončí uzavretím rastových štrbín.

Chlapci idú do puberty asi o 1,5 roka neskôr a na rozdiel od dievčat, rastú najrýchlejšie asi po 2 rokoch od začiatku puberty. V roku najväčšieho rastového prírastku dokážu vyrásť až 12 cm. Tým, že idú do puberty neskôr a puberta im priemerne dlhšie trvá, sú chlapci vyšší ako dievčatá. Pre chlapcov i dievčatá však zasa platí, že čím sú menší, tým aj menej v puberte vyrastú. Kým vysokí chlapci dokážu počas celej puberty vyrásť až 30-35 cm, menší chlapci, najmä menších rodičov, podstatne menej.

Daniel vo veku 15 rokov začal mať vážne psychické problémy medzi svojimi spolužiakmi. Pri výške 153 cm vyzeral medzi nimi podstatne mladšie. Ešte totiž dostatočne „nemužnel“ a to ho spolu s nízkou výškou veľmi hnevalo. Niektorí spolužiaci sa už začali aj holiť a on ešte nemal ani chĺpok. Znepokojení rodičia vyhľadali detskú endokrinologickú ambulanciu. Pri podrobnejšom vyšetrení sa zistilo, že Daniel má len oneskorený nástup puberty. Jeho rast zodpovedal zreniu jeho kostí, ktoré boli na úrovni 13-ročného chlapca. Daniela sme ukľudnili, že niet sa čoho obávať, pomaly postupujúca puberta bude pokračovať a porastie až do 18 rokov.

Puberta je obdobie, kedy sú najväčšie rozdiely vo výške medzi deťmi. Niektoré deti tesne pred začiatkom puberty rast veľmi spomalia, za rok vyrastú len 1-2 cm. Nástup puberty je podmienený geneticky, a preto je vždy dobré vedieť, kedy do puberty išli rodičia dieťaťa. Často sa lekár dozvedá, že otec dieťaťa vyrástol najviac na strednej škole, dokonca na vojenčine. Za oneskoreným nástupom puberty, a tým oneskorením v rastovom výšvihu, treba neraz hľadať aj vážnejšie ochorenia. Poškodenie hypofýzy, ktorá produkuje rastový hormón a hormóny, ktoré sú spúšťačmi puberty, vedie k poruche rastu a začiatku puberty. Odhalenie takého ochorenia si vyžaduje širšie vyšetrenie. Podobne treba pátrať po ďalších ochoreniach, ktoré majú často svoj základ v poruche chromozómov, akými sú napríklad Turnerov syndróm alebo Prader – Williho syndróm. Ale to opäť patrí do rúk odborníka, detského endokrinológa.

hore

---

Ako sa dieťa správne meria

Deti sa merajú pravidelne pri preventívnych vyšetreniach v ambulancii praktického lekára pre deti a dorast.

• Malé deti, ktoré ešte nedokážu samostatne stáť, sa merajú poležiačky. To platí pre deti do 2 rokov.
• Staršie deti počas merania bývajú vyzuté, chrbátom aj pätami sa opierajú o merítko, najlepšie upevnené na stenu.

Rodičia môžu sledovať rast svojho dieťaťa sami tak, že si pripevnia k stene krajčírky meter, na ktorý si najlepšie v polročných intervaloch značia, ako dieťa rastie.

Treba si uvedomiť, že v priebehu dňa sa mení výška dieťaťa, deti sú vyššie asi o 7-8 mm ráno v porovnaní s večerným meraním. Preto dieťa meriame v rovnakom čase.

hore

---

Ako hodnotíme rast (rastové krivky)

Rastový diagram

Aby sme vedeli posúdiť, ako naše dieťa rastie, musíme mať k dispozícii grafy, na ktorých sú tzv. štandartné rastové krivky - rastové diagramy - vyjadrených v percentilovej sieti.

Rast môžme hodnotiť tiež podľa priemeru výšky populácie v danom veku a smerodajnej odchýlky, pričom sa vypočíta skóre smerodajnej odchýlky (SDS). Do úvahy sa berie vždy pohlavie dieťaťa. Každé dieťa počas vývoja rastie vo svojom vlastnom rastovom pásme, do ktorého sa zaradí po prvom roku života. Malé odchýlky z tohto pásma môžu byť spôsobené vážnejšími ochoreniami dieťaťa, prípadne užívaním liekov, ktoré rast brzdia (kortikoidy).

Pri zakreslení výšky dieťaťa do percentilového grafu je možné porovnať výšku dieťaťa s výškou jeho vrstovníkov, zhodnotená je teda miera odlišnosti od normy. Pri opakovaných meraniach hodnotíme dynamiku rastu dieťaťa.

• Vieme že 50. percentil zodpovedá strednej hodnote výšky detí v rovnakom veku.
• Telesná výška s hodnotou 75. percentil znamená, že 75% jedincov tohto kalendárneho veku a pohlavia je menších a 25% je väčších.
• Pásmo medzi 25. a 75. percentilom sa posudzuje ako pásmo strednej telesnej výšky a nachádza sa v ňom 50% detí.
• V pásme nad 75. percentil sú jedinci vysokí, nad 90. percentil veľmi vysokí.
• Hodnotu pod 25% majú nízki jedinci, pod 10. percentil veľmi nízki.

V rastových diagramoch sa za krajné hodnoty považuje 3. percentil a 97. percentil.

• Pod 3. percentilom sa nachádzajú 3% detí, ktoré sú významne veľmi nízke.
• Opak platí pre deti nad 97.percentil, ktoré sa považujú za významne veľmi vysoké.

Deti s krajnými hodnotami treba pravidelne merať, optimálne v 3 mesačných intervaloch. Ak sa odchýlka zvýrazní, treba dieťa podrobnejšie vyšetriť. Taktiež pri zmene dynamiky rastu ak sa dieťa premiestni do iného percentilového pásma, treba prehodnotiť jeho zdravotný stav.

Genetický rastový potenciál

• Výška chlapca = (výška otca + výška matky + 13 ): 2
• Výška dievčaťa = (výška otca + výška matky – 13): 2

Pri hodnotení rastu v percentilovom grafe prihliadame na genetický rastový potenciál, ktorý dieťa získalo od rodičov. Ten zistíme výpočtom, pri ktorom sa využíva výška biologických rodičov dieťaťa. Získanú hodnotu berieme ako predpokladanú výšku vo veku 18.rokov. Hodnota 6 cm pod a nad vypočítaným bodom predstavuje pásmo očakávanej výšky dieťaťa v dospelosti. Dieťa by malo počas svojho vývoja rásť v tomto pásme.

Skóre smerodajnej odchýlky

Pri hodnotení rastu môžeme využívať aj skóre smerodajnej odchýlky (SDS). Používame na to tabuľky s priemernými hodnotami výšky pre jednotlivý vek a pohlavie dieťaťa, v ktorých sú uvedené aj smerodajné odchýlky

Vypočíta sa tak, že:

• SDS = (výška dieťaťa – priemerná výška pre daný vek a pohlavie): smerodajná odchýlka.

Ak je dieťa vyššie ako je priemerná hodnota výšky pre daný vek a pohlavie, hovoríme o pozitívnej SDS, naopak pri nižšej výške dieťaťa, o negatívnej SDS. Opäť sa za krajné hodnoty považujú – 2 SDS a + 2SDS. Dolná hranica -2SDS zodpovedá na percentilovom grafe výške na 2,3 percentile a výška + 2SDS výške na 97,7 percentile. Dieťa vyžaduje špeciálne vyšetrenie, ak jeho rastová odchýlka je nad alebo pod 2 SDS.

Grafy rastovej rýchlosti

Hodnotia rastový prírastok za určitý čas (tempo rastu) v jednotlivých vekových obdobiach, pričom sa prihliada k pohlaviu dieťaťa .

• Za fyziologický prírastok sa považuje ročný prírastok, ktorý sa pohybuje medzi 25. až 75. percentilom.
• Pozornosť vyžadujú deti, ktoré majú rýchlosť rastu nad 75. percentil (predčasný nástup puberty), alebo naopak ich rýchlosť rastu je pod 25. percentil (deficit rastového hormónu, hormónov štítnej žľazy) . U týchto detí meranie zopakujeme po 3 až 6 mesiacoch.
• Rastová rýchlosť nad 97. percentil a pod 3. percentil signalizuje vážnu poruchu rastu a je urgentnou indikáciou k ďalšiemu vyšetreniu.

hore

---

Ako viem, že moje dieťa zle rastie a je malé

Znížený rast je definovaný ako výška dieťaťa menšia ako 2 smerodajné odchýlky (- 2 SDS) od priemernej výšky dieťaťa v danom veku rovnakého pohlavia, alebo výška dieťaťa v percentilovom grafe pod 3. percentil.

Deti s rastovým deficitom väčším ako 2 smerodajné odchýlky treba sledovať. Ak sa rastový deficit prehlbuje, je potrebné dieťa vyšetriť, aby sa zistila príčina zaostávania v raste. Pri rastovom deficite pod 3 smerodajné odchýlky od priemeru deti ihneď vyšetríme.

Dôležitý je aj rastový prírastok v priebehu 1 roka, preto každé dieťa by sa malo merať aspoň 1 krát ročne. Ak pretrváva rastová rýchlosť pod 25. percentil pre daný vek, ide o patologický nález, ktorý si vyžaduje vyšetrenie dieťaťa. V súčasnosti sa dajú niektoré poruchy rastu odstrániť, a preto čím skôr sa postaví diagnóza, tým účinnejšie sa dá dieťaťu pomôcť.

hore

---

Čo urobiť, ak dieťa zle rastie alebo v raste začína urýchľovať

Pri podozrení na poruchu rastu treba vyhľadať detského lekára.

Detský lekár dieťa vyšetrí, zhodnotí rastovú krivku a na základe toho rozhodne, či dieťa vyžaduje ďalšie vyšetrenia. Ak je odklon od rastovej krivky veľký a dieťa zvyčajne odošle na vyšetrenie k detskému endokrinológovi. Ten sa zaoberá poruchami žliaz s vnútornou sekréciou, ktoré tvoria hormóny podieľajúce sa na raste, najmä rastový hormón, hormóny štítnej žľazy a sexuálne hormóny.

Ak dieťa rastie rýchlo, najčastejšie je podozrenie na predčasný nástup puberty. Naopak, pri nedostatku sexuálnych hormónov, ktoré napomáhajú uzavretiu rastových štrbín, a tým ukončenie rastu, rast pokračuje až do dospelosti. Nadmerná produkcia rastového hormónu je u detí zriedkavá.

hore

---

Ako sa liečia poruchy rastu

Každá vážnejšia porucha rastu potrebuje cielené vyšetrenia, ktoré odhalia jej príčinu vzniku. Ak dieťa nerastie, lebo mu slabo pracuje štítna žľaza, doplní sa hladina hormónov a rast pokračuje ako u zdravého dieťaťa. Nedostatok rastového hormónu sa doplní rastovým hormónom, ktorý rodičia pichajú dieťaťu večer pred spaním. Rastový hormón je bielkovina, ktorá sa rozkladá v žalúdku, a preto sa nemôže zjesť. Deti ho dostávajú každodenných podkožných injekciách večer pred spaním. Nadmerný rast detí, ktoré majú veľmi vysokých rodičov a sa dá očakávať, že oni budú ešte vyššími, sa lieči sexuálnymi hormónami.

Rast zdravého dieťaťa sa dá podporiť stravou bohatou na bielkoviny, dynamickými športami, akými sú plávanie, bicyklovanie a futbal.

Rastový hormón sa vyplavuje najmä v spánku, preto deti musia chodiť skoro spať. V období puberty, keď dochádza k prudkému rastu, by deti nemali posilovať. Dvíhanie činiek za účelom získania svalovej hmoty zaťažuje rastové platničky, z ktorých dieťa rastie do dĺžky. Ak rodičia zvážia všetky faktory, ktoré rast dieťa ovplyvňujú, najlepšie sami zistia, či rast dieťa zodpovedá jeho možnostiam.

hore

---

Doc.MUDr.Ľudmila Košťálová, CSc., mim.prof.
Detská endokrinologická ambulancia
II. Detská klinika LF UK a DFNsP
Limbová 1
833 40 Bratislava

---

 SK-SAI-00071