Bezpečnosť rastového hormónu (RH)
Prvé dieťa bolo liečené RH už v roku 1958. Vtedy sa však používal RH získaný z ľudských hypofýz, ktorý mohol preniesť z človeka na človeka nebezpečné vírusové ochorenia. Tento typ liečby sa za posledných viac než 30 rokov už nepoužíva. Od roku 1985 sa rastový hormón vyrába v laboratóriách rekombinantnou technológiou. Liečba sa stala dostupnejšou, počet detí liečených rekombinantným rastovým hormónom prudko narástol a tak máme k dispozícii mnoho údajov zo štúdií sledujúcich priebeh liečenia mnohých desiatok tisícoch detí. Koncom roka 2015 došlo k stretnutiu expertov – zástupcov odborných lekárskych spoločností ESPE (Európska spoločnosť pre detskú endokrinológiu), GRS a PES (Pediatrická endokrinologická spoločnosť) K vytvoreniu stanoviska boli pozvaní detskí endokrinológovia, endokrinológovia pre dospelých, epidemiológovia, reprezentanti farmaceutického priemyslu, aby vyhodnotili údaje z svojich databáz. Výsledkom bolo odborné stanovisko, ktorého závery poukazujú na to, že nie je zvýšené riziko závažných ochorení počas prebiehajúcej liečby RH ani po jej ukončení. Originál publikovanej práce sa zobrazí po kliknutí na odkaz: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4674592/
Na základe týchto štúdií považujeme liečbu rastovým hormónom v povolených indikáciách a v odporúčaných dávkach za bezpečnú.
Povolené indikácie a dávkovanie majú lekári – detskí endokrinológovia presne určené, dávku RH upravujú podľa nárastu výšky a hmotnosti dieťaťa a podľa výsledkov krvných testov.
Liečbou rastovým hormónom urýchľujeme rast dieťaťa a tak sa môžeme stretnúť s podobnými problémami, aké vidíme u detí v období pubertálneho rastového špurtu – skolióza, rastové bolesti svalov a kĺbov. Riziko skoliózy je vyššie u dievčat s Turnevým syndrómom. U veľmi obéznych detí, najmä s Praderovým Williho syndrómom sledujeme metabolizmus cukru, aby sme sa vyhli riziku cukrovky 2.typu. Ostatné deti liečené rastovým hormónom nie sú ohrozené rizikom vzniku cukrovky. Veľmi zriedkavo sa najmä na začiatku liečby RH môžeme stretnúť s bolesťou hlavy, ktoré vzniká v dôsledku zadržania tekutín v tele dieťaťa. Bolesť hlavy vtedy ustupuje po prerušení liečby. Aby sme sa tejto komplikácii vyhli, liečbu začíname nižšou dávkou, ktorú postupne zvyšujeme.
Onkologické riziko
Dostupné údaje poukazujú na to, že nie je zvýšené riziko vzniku nového primárneho nádoru u detí liečených rastovým hormónom. Dáta poukazujú na to, že nie je ani riziko návratu onkologického ochorenia pod vplyvom liečby RH. Nie sú jednoznačné odporúčania na to, kedy po skončení onkologickej liečby začať liečbu RH, obvykle čakáme 2 roky.
Údaje o bezpečnosti liečby rastovým hormónom u detí s diagnózami so známym zvýšeným onkologickým rizikom (ako je neurofibromatóza1, Fanconiho anémia, Downov syndróm) sú neúplné, preto je liečbu potrebné dôkladne zvážiť a prediskutovať medzi lekárom a rodinou.
Vplyv rastového hormónu na iné hormóny
Liečba rastovým hormónom nemá žiadny vplyv na ženské ani mužské hormóny a teda nijako nemení reprodukčnú schopnosť ani množstvo ochlpenia. Nie je pozorované ani nadmerné priberanie. Liečba RH nezhoršuje metabolizmus tukov ani nezvyšuje krvný tlak, u niektorých detí naopak má priaznivý efekt na metabolizmus. Liečba rastovým hormónom však môže odhaliť prítomnú skrytú poruchu činnosti štítnej žľazy alebo nadobličky, preto sú tieto funkcie sledované a v prípade potreby včas začíname alebo upravujeme ich liečbu.
MUDr. Adriana Dankovčíková
Klinika detí a dorastu
Detská fakultná nemocnica
Košice
SK-SAI-00053